Najcharakteristickejším prejavom hypertenzie je zvýšený krvný tlak.
Zvyčajne sa vysoký krvný tlak pri hypertenzii dá zistiť vyšetrením pulzu. Pri palpácii pulzu na a. radialis sa určí tvrdý pulz (p. durus), ktorý je spôsobený zvýšením intraarteriálneho tlaku a tonickou kontrakciou stien artérie. Avšak vzhľadom na to, že lúmen stredne veľkej tepny pri hypertenzii mierne klesá, plnenie pulzu sa mení len málo. Pri grafickom zaznamenávaní kolísania pulzu (na sfygmograme) je pulzová vlna nízka, zaoblená a má jemný vzostup a pokles (pulsus tardus); dikrotická vlna je sotva znateľná.
Štúdium krvného tlaku pomocou auskultačnej metódy je stále najlepším spôsobom súčasného stanovenia systolického, diastolického a pulzného tlaku. Pri hypertenzii sú všetky tri hodnoty zvyčajne zvýšené. Najvýraznejšie sa zvyšuje systolický; diastolický zvyšuje v menšej miere.
Ak porovnáme percentuálny nárast systolického a diastolického tlaku pri hypertenzii vo vzťahu k priemerným hodnotám oboch tlakov za normálnych podmienok, nárast bude takmer rovnaký. Ak teda vezmeme 120 mm Hg ako normálnu hodnotu pre systolický tlak a 70 mm Hg pre diastolický tlak. Art., potom s krvným tlakom rovným 160 mm Hg. čl. (maximálne) a 90 mm Hg. čl. (minimálne), nárast oproti norme vo vzťahu k obom hodnotám bude takmer rovnaký (90 oproti 70 a 160 oproti 120). S hodnotou 180/100 mmHg. čl. na prvý pohľad sa zdá, že systolický je zvýšený oveľa výraznejšie ako diastolický (180 oproti 120 a 100 oproti 70); ak to porovnáme s normálnymi pomermi, nárast v percentách bude takmer rovnaký.
Často v počiatočnom období (štádium I) hypertenzie dochádza k zvýšeniu buď systolického alebo diastolického tlaku (zvyčajne prvého, menej často druhého). Možno to závisí od základnej úrovne pred ochorením (každý človek je individuálny).
Vzťah medzi diastolickým a systolickým tlakom je ovplyvnený:
- stupeň elasticity stien veľkých tepien,
- kontraktilná sila srdca.
Je dobre známe, že zníženie elasticity artérií prispieva k zvýšeniu systolického tlaku (v jeho najvýraznejšej forme k tomu dochádza pri ateroskleróze centrálnych artérií).
Pri hypertenzii sa pozorujú zmeny elasticity stien veľkých ciev, čo sa prejavuje zvýšením pulzného tlaku. Za rovnakých podmienok, keď srdce začne slabnúť, sa amplitúda zmenšuje: systolický tlak klesá, diastolický tlak zostáva zvýšený.
Už na začiatku ochorenia je tendencia k presorickým reakciám. Meranie krvného tlaku ukazuje, že u niektorých pacientov jeho hladina neprekračuje hornú hranicu vekovej normy, no hodnoty získané pri meraní sú vyššie ako je u daného človeka obvyklé, u iných prekračuje hornú hranicu vekovej normy. Zvýšený tlak pri hypertenzii sa pozoruje pod vplyvom rôznych vplyvov - mentálnych, emocionálnych, reflexných - a zostáva na zvýšenej úrovni od niekoľkých minút až po niekoľko hodín.
Prvé meranie zvyčajne poskytuje vyššie čísla (náhodný tlak) ako opakované merania uskutočnené o 5-10-15 minút neskôr. Rozdiel medzi hodnotou náhodného a hlavného tlaku sa označuje ako „dodatočný tlak“; jeho hodnota u ľudí trpiacich hypertenziou je podstatne väčšia ako u zdravých ľudí. Za hlavný tlak sa považuje tlak získaný pri štúdiu bazálneho metabolizmu (t.j. v posteli, ráno po spánku, nalačno). Najmenšia hodnota indikátora po opakovaných meraniach za normálnych okolností sa bežne nazýva „takmer hlavný tlak“.
„Dodatočný tlak“ nepochybne vyjadruje stupeň duševného (emocionálneho) vzrušenia alebo napätia pacienta v danom okamihu a stupeň excitability jeho nervového systému, ktorý reguluje krvný tlak. Skúsenosti ukazujú, že v prehypertenzívnom období je veľkosť dodatočného tlaku u pacientov zvyčajne významnejšia ako u jedincov, u ktorých sa neprejavila tendencia k rozvoju hypertenzie.
Pri porovnávaní miery presorického vplyvu určitých nervových vplyvov si treba uvedomiť, že najakútnejším podnetom je slovo. Preto nebude prehnané povedať, že na výšku vysokého krvného tlaku pri hypertenzii a u osôb na ňu disponovaných najviac vplývajú vplyvy cez druhý signálny systém.
Testy na vysoký krvný tlak pri hypertenzii
Sklon k hypertenzii sa pokúšali určiť aj pomocou reflexných dráždení. V tejto súvislosti sa osobitná pozornosť venovala takzvanému studenému testu. Po krátkej dobe odpočinku sa pacientovi zmeria krvný tlak v polohe na chrbte, potom sa ruka druhej ruky ponorí na minútu do vody s teplotou 4°; v momente ponorenia a potom zmerajte hladinu každých 30 sekúnd, kým sa nevyrovná. Zvýšenie systolického tlaku o viac ako 20 mmHg. Art., diastolický o viac ako 15 mm Hg. čl. slúži ako indikátor zvýšenej reaktivity presora. Osoby, ktoré ho objavili, sa nazývali „hyperreaktory“, tí, ktorí ho nenašli, sa nazývali „hyporeaktory“. Medzi zdravými ľuďmi tvoria hyperreaktory 15 %.
Chladný test získal zmiešané recenzie. Podmienky, v ktorých sa test vykonáva, zohrávajú dôležitú úlohu v presorickom účinku pre daný test. Tlaková reakcia na chlad je u teplého človeka v dôsledku zníženého tonusu jeho ciev nižšia ako u toho istého človeka v podmienkach chladnejšej vonkajšej teploty. Reflexná reakcia na chlad závisí od zvyčajných teplotných vplyvov, profesie a životných podmienok. Je dobre známe, že ľudia sa stávajú závislými na teplotnom faktore. U otužilých ľudí môže byť chladový test slabý, no u ľudí citlivých na chlad môže byť silný.
Chladový test je založený na reflexnej reakcii vazomotorického centra na náhle vyvolanú tepelnú (a čiastočne bolestivú) stimuláciu v periférii. Tlaková reakcia na chlad sa oslabuje po užití alkoholu, brómu a barbiturátov.
Niekedy sa reakcie na chladový test ukážu ako paradoxné: vysoký krvný tlak sa pri hypertenzii nevyskytuje, príležitostne dokonca klesá.
Je zaujímavé porovnať tieto údaje s výsledkami stanovenia krvného tlaku po vystavení teplu. Pri zahrievaní ruky ľudia trpiaci hypertenziou často pociťujú nie zníženie, ale zvýšenie krvného tlaku (ruka ponorená do teplej vody nezčervenie, ale zbledne). V dôsledku toho môže chlad a teplo niekedy vyvolať rovnaký typ presorického vazokonstrikčného účinku.
Teplotné vplyvy možno len ťažko použiť ako metódu na hodnotenie reaktivity aparátu, ktorý reguluje vysoký krvný tlak pri hypertenzii, pretože neodrážajú špecifiká porúch, ktoré sú základom hypertenzie. Boli navrhnuté vaskulárne testy s použitím farmakologických činidiel. Jedným z nich je test s glyceroltrinitrátom. Po užití 2 kvapiek glyceroltrinitrátu (pod jazyk) sa krvný tlak (systolický a diastolický) výrazne zníži. Pokles je výraznejší u jedincov s prudko zvýšeným krvným tlakom v dôsledku hypertenzie. Zníženie je obzvlášť významné pri nestabilnom krvnom tlaku; Niekedy sa takýto pokles pozoruje pri pretrvávajúcej hypertenzii. V neskorších štádiách hypertenzie (s rozvojom arteriolosklerotických zmien v obličkách) poskytuje nitroglycerínový test mierny pokles hypertenzie, ktorý možno použiť na diagnostiku renálnych foriem (alebo štádií) hypertenzných stavov.
Rovnaké výsledky (depresorický účinok) sa získajú testom s inhaláciou izoamylnitritu. Glyceroltrinitrát, podobne ako izoamylnitrit, pôsobí hlavne prostredníctvom centrálnych vazomotorických zariadení, čím charakterizuje zvýšenú excitabilitu týchto centier pri hypertenzii.
Test na amytal sodný získal určitú popularitu. Subjektu, ktorý leží na lôžku, sa podáva sodík amytal 0,2 g každú hodinu 3-krát; krvný tlak sa meria pred podaním lieku a každú pol hodinu po užití (počas 3 hodín). Rozdiel medzi počiatočnou a najnižšou úrovňou určuje veľkosť depresívneho účinku. Po užití druhého prášku zvyčajne nastáva spánok. Amytal sodný zvyčajne pomáha znižovať krvný tlak nielen v prvých hodinách, ale aj v nasledujúcich dňoch, niekedy dokonca niekoľko dní; zlepšuje sa pohoda pacienta. Tento účinok však nie je vždy pozorovaný: niektorí pacienti majú neznášanlivosť lieku.
Na rozdiel od dusitanového testu, ktorý spôsobuje rýchly pokles tlaku, pri testovaní s amytalom sodným sa znižuje postupne. Stupeň jeho poklesu po užití amytalu sodného je významný najmä na začiatku ochorenia. V neskoršom období, v prítomnosti arteriolosklerotických zmien v obličkách, je pokles zvyčajne malý alebo chýba.
Keďže účinok barbiturátov je nepochybne centrálny, test s amytalovým sodíkom charakterizuje stav prístrojov regulujúcich krvný tlak v kortikálnej a subkortikálnej oblasti. Pri použití rôznych dávok lieku (malých a veľkých) je možné podľa krvného tlaku usudzovať na fázové stavy vazopresorových nervových centier (niekedy veľké a malé dávky majú rovnaký účinok, alebo malé dávky majú depresívny účinok, ktorý je výraznejší ako veľké dávky).
Okrem testov založených na depresívnom pôsobení boli navrhnuté mnohé testy založené na presorickom pôsobení - so zastavením dýchania, vdychovaním oxidu uhličitého, užívaním fenamínu, ale nie sú bez negatívneho vplyvu na stav pacientov, aj keď pravdepodobne nemenej určujú tendenciu k hypertenzii v počiatočnom štádiu a v takzvanom premorbidnom stave.
Po zistení sklonu ku krátkodobému zvýšeniu krvného tlaku u konkrétnej osoby by ste nemali okamžite stanoviť diagnózu hypertenzie, tým menej o nej informovať vyšetrovanú osobu. Za priaznivých podmienok prostredia môžu presorické reakcie úplne zmiznúť.
Vysoký krvný tlak v závislosti od štádia hypertenzie
Zvýšený tlak v počiatočnom štádiu hypertenzie sa vyskytuje iba periodicky (prechodná fáza). Čím ťažšie sú životné podmienky pacienta z neuropsychického hľadiska, tým dlhšie a častejšie sú obdobia vysokého krvného tlaku pri hypertenzii a obdobia normálnych hodnôt sú kratšie a zriedkavejšie. Veľký význam majú liečebné opatrenia a dodržiavanie režimu. Pod vplyvom odpočinku a liečby v počiatočnej prechodnej fáze hypertenzie s jej benígnym priebehom sa indikátor často na dlhé obdobie znižuje na normálnu.
Stále pretrvávajúci sklon k zvýšenému krvnému tlaku pri hypertenzii a zachovanie jeho patologickej hladiny naznačuje ďalší vývoj ochorenia, prechádzajúceho do štádia II. Vo fáze A štádia II je krvný tlak nestabilný (labilná fáza). Jeho hladina môže kolísať v značných medziach. Vplyvom odpočinku sa na krátky čas zníži na úroveň blízku normálu, hoci sa na tejto úrovni neudrží nijako dlho. Pod vplyvom liečby sa však dá dosiahnuť dlhodobý pokles indikátora na normálnu hodnotu.
Počas dňa môže krvný tlak s hypertenziou značne kolísať. Ráno je zvyčajne nižšia ako večer. Po jedle sa mierne zvyšuje a potom výrazne klesá. Počas nočného spánku sa pri hypertenzii znižuje výraznejšie ako u zdravých ľudí.
Ako choroba postupuje, krvný tlak sa stáva pevnejšie na vysokej úrovni (fáza B štádia II, stabilná). Je pravda, že aj v tejto fáze sú niekedy obdobia jej poklesu. Niekedy dochádza k remisii pod vplyvom dlhodobej liečby počas pomerne dlhého obdobia. Táto fáza je však zvyčajne charakterizovaná pretrvávajúcou a vysokou hypertenziou. Depresorové testy v tomto štádiu naznačujú funkčnú povahu vysokého krvného tlaku pri hypertenzii.
V štádiu III je krvný tlak zvyčajne trvalo zvýšený. Hypertenzia je udržiavaná množstvom faktorov, medzi ktoré nepochybne patrí aj účasť obličiek. Avšak so znížením excitability vazopresorických centier počas mozgových príhod alebo pod vplyvom srdcového zlyhania (výskyt dekompenzácie v dôsledku preťaženia kontraktilnej funkcie hypertrofovaného srdca) sa pozoruje pokles krvného tlaku. Stredné srdcové zlyhanie má malý vplyv na úroveň indikátora; niekedy sa v tomto období dokonca zvyšuje (faktor stagnácie).
Čo sa týka venózneho tlaku pri hypertenzii, ten je zvyčajne v medziach normy a zvyšuje sa až pri srdcovom zlyhaní. Je pravda, že u niektorých pacientov, dokonca aj v počiatočných štádiách ochorenia, možno nájsť mierne zvýšené hodnoty venózneho tlaku, čo dokonca viedlo k predpokladu excitácie „venomotorického centra“, v dôsledku čoho sa zvyšuje tonus žilových stien (to však nie sme schopní posúdiť, pretože intravenózny tlak sa zvyčajne meria krvou). Krvný tlak v kapilárach je ťažké určiť. Kapilaroskopicky v nechtovom lôžku sa zvyčajne zisťuje zúženie arteriálnych ohybov prekapilár a rozšírenie žilových ohybov; Typická je variabilita kapilárneho vzoru (ich „hra“).